Amonova lúka predstavuje nielen lúku uprostred Malých Karpát ale i menšie oddychové miesto, ktorého súčasťou je drevená útulňa, pri ktorej sa nachádza ohnisko a tiež prameň. Lokalita, nachádzajúca sa neďaleko Plaveckého Podhradia je zaujímavá aj svojou históriou, keďže tu v minulosti mali usadlosť Huncokári. Amonova lúka je tiež skvelým miestom na kratší oddych, počas turistických potuliek v tejto oblasti.
Ako sa dostať na Amonovu lúku
Amonova lúka sa rozkladá východne od obce Plavecké Podhradie, medzi vrcholmi Báborská a Klokoč. Okrem Plaveckého Podhradia je lúka dobre dostupná i z neďalekého Plaveckého Mikuláša. Do týchto obcí sa bez problémov dostanete z oblasti Záhoria. Zhruba do 1 hodiny sa do obcí dostanete i z Bratislavy, prípadne Trnavy.
Najkratšiu túru na Amonovu lúku absolvujete z Plaveckého Podhradia. Prísť sem však viete i o niečo dlhším výstupom napríklad zo Sološnice, cez vrchol Vápenná, prípadne z Plaveckého Mikuláša. Tu je viacero výstupových variant, napr. cez Jeleniu horu a Javorinku, alebo alternatívne cez Mon Repos, kde po trase môžete navštíviť jaskyňu Deravá skala.
Trasa z Plaveckého Podhradia na Amonovu lúku
Na samotnú Amonovu lúku sa najrýchlejšie dostanete z Plaveckého Mikuláša z centra obce za cca 1 hodinu. Musíte prejsť cez lúčne oblasti na východe obce a ďalej potom cez Sedlo Báborská a vrch Báborská. Prvá polovica trasy je po neznačených chodníkoch, je preto lepšie si pozrieť mapu. Od Sedla Báborská je už trasa značená. Mimochodom na severnom okraji lúky, v miestach kde začína les sa nachádza ruina niekdajšeho kláštora. Ak by ste šli okolo, môžete si tam odskočiť.
Alternatívne si výlet z Plaveckého Podhradia na Amonovu lúku môžete predĺžiť napríklad o návštevu Plaveckého hradu. V tomto prípade sa na Amonovu lúku z Plaveckého Podhradia dostanete po modrej turistickej značke od parkoviska pod Plaveckým hradom za zhruba 1,5 hodiny + nejaký čas na prehliadku hradu. V oboch prípadoch sa pripravte na stúpanie na viacerých úsekoch. Najvýraznejšie nám prišlo v oblasti Báborskej.
Trasa z Plaveckého Mikuláša na Amonovu lúku
Ak by ste sa sem vybrali z Plaveckého Mikuláša tak výstupových variant na Amonovu lúku je viacero. Prvý variant je prejsť Mokrou dolinou na Mon Repos, kde na trase môžete navštíviť voľne prístupnú jaskyňu Deravá skala. Následne prejdete cez Kubašovú a čochvíľa sa ocitnete na Amonovej lúke. Táto trasa nemá žiadne technické pasáže a stúpanie je pozvoľné. Výstup je preto vhodný aj pre deti. Trasa je vhodná i pre bicykle.
Pekná trasa z Plaveckého Mikuláša je tiež cez Jeleniu horu a vrch Javorinka. Na tejto trase si užijete viacero výhľadových miest a pekných scenérií, ktorým dominuje výhľad smerom k Plaveckému hradu. Trasa je o čosi náročnejšia ako v predchádzajúcom prípade, stále sa však jedná o nie až tak náročný typ turistiky. Túto trasu viete absolvovať za zhruba 1,5 – 2 hodiny.
Na Amonovej lúke
Amonovu lúku môžeme rozdeliť na 3 časti. Prvú časť tvorí rozsiahlejšia lúčna plocha, ktorá je obkolesená zo všetkých strán lesom. Tráva je tu zväčša nižšia a tak tu môžete nechať pobehovať deti. Na jej okrajoch nájdete tiež niekoľko ohnísk. Zaujímavosťou je tiež výskyt krasových jám, ktoré sa nachádzajú v jej okolí.
Druhú časť Amonovej lúky predstavuje miesto na okraji lesa, kde sa nachádza drevená útulňa. Pred ňou je ohnisko a drevené lavičky. Za prístreškom bola zriadená dokonca kadibúdka. Prístrešok, ktorý vhodne poslúži i na núdzové prespatie je z jednej strany čiastočne otvorený. Okrem stolíka, nájdete v ňom i niekoľko provizórnych drevených postelí. Vedľa prístrešku si potom môžete všimnúť vykopanú jamu s kameňmi, kde sa zrejme nachádzajú pozostatky z niekdajšej usadlosti.
Posledným miestom, na ktoré v oblasti Amonovej lúky narazíte je prameň. Na mapách sa označuje ako „prameň Nazdar“. Leží južnejšie od prístreška a dostanete sa k nemu po vyšľapanom chodníku za 1-2 minúty. Voda z prameňa vyteká cez trubicu a zhromažďuje sa v akejsi betónovej nádrži. Prameň sme mali možnosť viac krát navštíviť a jeho výdatnosť bola rôzna. Pri poslednej návšteve z trubice len sporadicky kvapkala voda.
História Amonovej lúky a Huncokári
Lokalita Amonovej lúky bola v minulosti miestom, kde sídlili Huncokári (ľudia z lesov, horskí ľudia). Jednalo sa o ľudí, ktorí sa vo všeobecnosti starali a zveľaďovali lesy. Huncokárska práca tak napríklad spočívala v ťažbe dreva, v sadení stromčekov, či úprave lesných ciest. Huncokári predsatovali uzavretú skupinu ľudí s vlastnou kultúrou, zvykmi, nárečím a náboženstvom. Sobáše väčšinou uzatvárali v rámci svojej rozvetvenej komunity.
Komunitu Huncokárov sem pozvali v 18. storočí na podnet rodu Pálffyovcov, aby sa postarali o ich lesy na obidvoch úbočiach Malých Karpát. Pochádzali z rozličných po nemecky hovoriacich oblastí vtedajšej habsburskej monarchie. V horských usadlostiach a horárňach v Malých Karpatoch žili takmer 300 rokov a postupne prichádzali v 18. a 19. storočí.
Miesto na prácu a život im vybrali Pálffyovci a to najmä v hlbokých lesoch a rozľahlých lúkach v nadmorskej výške nad 500 metrov. Musela to byť náhorná plošina s prístupom k vode a úrodnou pôdou. Jednalo sa tiež o miesta, kde sa zvážalo drevo. Jedným z takýchto miest bola práve Amonova lúka.
Amonova lúka dostala názov podľa Huncokára Ámona Gažiho. Práve ľudia z rodu Gažiovcov boli poslední čo lokalitu obývali. Po Ámonovej smrti v roku 1908 zostali v dome žiť jeho dospelé a dospievajúce deti (mal ich 11). Po 2. svetovej vojne však dom na Amonovej lúke opustili. Z usadlosti na Amonovej lúke sa dochovala len kamenno-betónová pivnička. Materiál z rozpadnutého domu bol postupne pozvážaný do dediny.
Otváracie hodiny a vstupné
Amonova lúka je prístupná bez obmedzení a poplatkov po celý rok.
Fotografie
