Vilmošove vodopády predstavujú sústavu menších vodopádikov, resp. kaskád, na potoku Drmolez pri Marianke. Vodopádov v Malých Karpatoch nie je veľa a tak aj takáto hydrologická zaujímavosť dozaista poteší nejedného turistu.
Rozhľadňa hniezdo je milá atrakcia, ktorú nájdeme na okraji obce Malinovo, pri Bratislave, na brehu Malého Dunaja. Jedná sa o nevysokú drevenú rozhľadňu, pripomínajúcu hniezdo. Rozhľadňa je zasadená do prírodného prostredia malodunajského lužného lesa. Rozhľadňa zaiste poteší najviac malé deti s ktorými si sem môžete vybehnúť.
Klokoč je vrch v Malých Karpatoch, ktorý zaujme najmä svojim fotogenickým hrebeňom, ktorý navyše ponúka veľmi zaujímavé a neopozerané výhľady. Časť juhovýchodného svahu navyše tvorí prírodná rezervácia.
Hať Nová Dedinka je neveľká vodná nádrž s priehradou, nachádzajúca sa na Malom Dunaji, medzi obcami Nová Dedinka a Malinovo. Vodná nádrž sa dá prejsť celá po obvode. Je tak ako stvorená na nenáročné prechádzky, či už s deťmi, alebo so psom, prípadne na behanie.
Mestská veža v Trnave predstavuje jednu z dominánt mesta. Nájdeme ju na Trojičnom námestí, priamo v centre Trnavy. Na vežu sa dá za poplatok vyjsť. Sú z nej veľmi pekné výhľady v podstate na celú Trnavu.
Svoradova jaskyňa je voľne prístupná, menšia jaskyňa, nachádzajúca sa nad Nitrou. Môžete si k nej spraviť krátku zachádzku, keď sa vyberiete na výlet od Špecializovanej nemocnice sv. Svorada smerom na Zobor, prípadne na Zoborskú lesostep.
Meškov vrch je výhľadový, čiastočne odlesnený vrchol v pohorí Tribeč, konkrétne v časti Zoborské vrchy. Rozprestiera sa nad Nitrou, na západnom hrebeni Zobora. Lokalita je tak trocha v tieni vrchu Zobor, čo je však dobrá správa pre tých, čo nemajú radi davy turistov. Z vrcholu sú navyše fantastické výhľady. Miestom tiež prechádza turistická trasa a cyklotrasa, takže vrchol je vďačný aj v tejto oblasti.
Ihelník je vrchol, nachádzajúci sa medzi obcami Lúka, Hrádok a hradom Tematín v Považskom Inovci. Zaujme svojim čiastočne odlesneným hrebeňom s výhľadmi a netradičnou flórou. Južné svahy Ihelníka sú navyše chránené, keďže sa tu rozkladá NPR Tematínska lesostep.
Bezovec je výrazný kopec a zároveň lyžiarske stredisko, ktorý sa rozkladá uprostred Považského Inovca, nad obcami Stará a Nová Lehota. Okrem zimných radovánok, Bezovec ponúka aj veľmi pekné výhľady, či dobré možnosti na turistické vyžitie.
Drobnú atrakciu v podobe menšieho tajchu nájdeme v Sedle Červená studňa nad Banskou Štiavnicou, smerom na Hodrušu-Hámre. Miesto je zároveň východiskovým bodom na túry, napríklad smerom na Paradajs.
Paradajs (938,9 m n. m.) je výhľadový vrchol nad Banskou Štiavnicou a zároveň druhý najvyšší vrchol Štiavnických vrchov. Je pomerne ľahko dostupnou atrakciou, ktorej návšteva nezaberie až tak veľa času.
Jedným z ľahko dostupných výhľadových miest neďaleko diaľnice pri Novej Bani je Hrádok nad obcou Tekovská Breznica. Hrádok je pomerne zaujímavý vrchol v sopečnom pohorí v Štiavnických vrchoch, ktorý sa rozprestiera priamo nad obcou. V jeho horných partiách bol v minulosti vybudovaný hrad Breznica, z ktorého sa v súčasnosti už veľa nezachovalo.
Jednou z baníckych atraktivít v obci Hodruša-Hámre, konkrétne v časti Banská Hodruša je Hodrušská banícka Klopačka. Jedná sa o jednu z piatich dochovaných klopačiek na území Slovenska. Banícka klopačka v Banskej Hodruši bola postavená v roku 1521 a spolu so skupinou pamiatkových objektov banskoštiavnického okolia je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Banská Hodruša bola v minulosti samostatnou dedinou, no neskôr sa spojila s viacerými obcami a vytvorila obec Hodruša-Hámre. Banská Hodruša si žije svojim špecifickým životom. Typický je tu členitý terén s úzkymi chodníčkami. Miestom prechádza náučný chodník „Cestujeme v čase! Banská Hodruša“, ktorý vám poodhalí viacero jej zaujímavostí.
Jednou zo zaujímavostí banskej dediny Hodruša-Hámre je Banícky kostol v Jalšovej doline. Tento neskorobarokový katolícky kostolík, nachádzajúci sa zhruba kilometer po zelenej značke od hlavnej cesty, slúžil v minulosti pre potreby vlastníkov ťažiarstva. Kostol dala postaviť Gerambovská banská únia v roku 1752. V roku 1893 bol prestavaný a rozšírený v neogotickom duchu.